Svetová produkcia diamantov

Autor: Anton Schwartz | 6.9.2014 o 13:18 | Karma článku: 3,68 | Prečítané:  768x

Je to ako s húsenicou, z ktorej vyrastie krásny motýľ.  Keď ho držíte v rukách, je to obyčajný kamienok. Surovina, z ktorej vznikne po vybrúsení  klenot. 

Každý už o ňom počul. Diamant. Ženy ho milujú, a muži ho kupujú.  Stal sa symbolom, lásky, krásy, bohatstva, a veľakrát aj utrpenia.

Ako vlastne prišiel na svet ? Ako každá nerastná surovina, aj on pochádza z útrob planéty Zem. Vznikol  v dávnej dobe, v útrobách našej planéty, za súčasného pôsobenia vysokých teplôt a tlaku. Je to čistý uhlík, pretransformovaný grafit. Áno ten grafit, ktorý sa používa ako tuha do ceruziek. Viem, grafit je mäkký materiál, ako je to možné, že z grafitu je diamant ? Práve tým tlakom a teplotou dochádza k vytvoreniu kubickej kryštálovej mriežky, akou sú navzájom pospájané atómy uhlíka navzájom. A výsledný efekt je diamant, mimoriadne tvrdý minerál s vysokou disperziou svetla.

Diamant sa ťaží v baniach, alebo sa synteticky vyrába. Náklady na syntetickú výrobu sú zatiaľ natoľko vysoké, že produkcia syntetických diamantov pre klenotnícke účely nie je ekonomicky zaujímavá. Syntetické diamanty nachádzajú uplatnenie v rôznych high-tech odvetviach priemyslu, vesmírnych projektoch,  výskume a zbrojných technológiách, vďaka svojim fyzikálnym a optickým vlastnostiam.

Ťažbu prírodných diamantov kontroluje medzinárodná organizácia KYMBERLEY PROCESS. Táto organizácia bola založená s cieľom zastaviť obchod s diamantmi pochádzajúcich zo sporných území, tzv. krvavé diamanty. Prioritným cieľom KP je zabrániť obchodom s diamantovou surovinou, z výnosov ktorej boli a sú financované násilné povstalecké hnutia, ich spojenci, ktorých cieľ a snaženie je zamerané na zvrhnutie legitímne zvolených vlád, rozvrat a destabilizáciu krajiny a získanie vplyvu a kontrolu nad nerastným bohatstvom konkrétnej kvality. To všetko v mene osobného prospechu jednotlivcov a záujmových skupín.

V decembri roku 2000 Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov prijala rezolúciu podporujúcu vytvorenie medzinárodného systému certifikácie surových diamantov. V novembri 2002 boli uzavreté rokovania medzi vládami, zástupcami medzinárodného diamantového priemyslu a občianskými organizáciami - tretí sektor, ktoré viedli  k vytvoreniu certifikačnej schémy KP (KPCS). Dokument KPCS stanovil požiadavky na kontrolu produkcie a obchodu s diamantovou surovinou. Dokument KPCS nadobudol platnosť od roku 2003 a od tohto roku sa ním riadia všetky zúčastnené strany, vlády a krajiny vlastniace nerastné bohatstvo – diamanty, ťažobné spoločnosti, diamantový priemysel, obchodníci s diamantovou surovinou.

V súčasnosti má organizácia KP 54 členov, čo predstavuje 81 krajín. EÚ je považovaná za jedného člena, a zastrešuje 28 krajín. Týchto 54 členov – krajín, predstavujú 99,8 % svetovej produkcie surových prírodných diamantov. Organizácia KP je otvorená pre vstup ktorejkoľvek krajiny s podmienkou rešpektovania pravidiel dokumentu KPCS.

Každý člen KP je povinný upraviť svoju legislatívu tak, aby spĺňala požiadavky dokumentu KPCS a zabezpečiť aj výkon dohľadu. Na Slovensku je táto problematika implementovaná do Zákona č. 94/2013 o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon). Dohľad vykonáva Slovenský puncový úrad.

 

Svetová produkcia surových diamantov v karátoch za rok 2013

 

 

 

Krajina

Produkcia v karátoch

Percento zo svetovej produkcie

Rusko

37 884 140

29,03%

Botswana

13 187 580

17,77%

Demokratická republika Congo

15 681 984

12,02%

Austrália

11 728 657

8,99%

Kanada

10 561 623

8,09%

Ostatné

31 438 209

24,09%

SPOLU

130 482 194

100%

Zdroj : https://kimberleyprocessstatistics.org/public_statistics

1 karát = 0,2 gram

Čo sa týka vyťaženej produkcie napr. za rok 2013, nie celá produkcia ťažby je použiteľná  pre spracovanie v klenotníctve. Zhruba 80 % vyťaženej produkcie smeruje do priemyselného uplatnenia, napr. na výrobu brusných kotúčov a rôznych rezacích materiálov. Zvyšných 20 % je určených pre ďalšie opracovanie v brusičských dielňach. Zhruba 5 % z vyťaženej diamantovej suroviny  určenej pre ďalšie opracovanie brúsením je farebná, prevažne sú to žlté diamanty. Farebnosť diamantov je spôsobená výskytom iných chemických prvkov v uhlíkovej mriežke, pri žltých diamantoch je ich žltý odtieň spôsobený vysokým výskytom rozptýlených atómov dusíka v kryštálovej mriežke diamantu. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?